Dnes je opäť krásny deň a všetci moji chlapi (brat a polovička) idú
variť guláš, jeden na záhradu a druhý na súťaž a ja stále len doma
kôli škole sedím. Aj ma volali, aj som sa musela len veľmi silno
premáhať, aby som neutiekla za mäskom a socializáciou, ale keď to
nejde, tak to nejde. Aby som veľmi nesmútila, brácho mi včera
doniesol z jelenieho mäsa, ktoré on dostal za úlohu zaobstarať na
dnešnú súťaž, tak som sa pustila aj ja do varenia. Veď nakrájať
cibuľu a mäso netrvá tak dlho. Mäsko krásne, no keď som ho hodila
na cibuľu, celkom ho bolo cítiť, nie úplne vábne, no bolo dobré, vôbec
nebolo cítiť, keď som ho umývala, vždy mäso ovoniavam, skôr, ako
som ho ochotná jesť. Asi ten jeleň má takú výraznejšiu arómu.
Každopádne, tak ma napadlo, že kto vie, ako takéto počiny znášajú
susedia. Štyri mesiace som si odopierala drožďovú nátierku, až to
zašlo tak ďaleko, že som si ju tento týždeň robila každé ráno. :) A na
držkovú mám už tiež veľkú chuť, ale neviem, či si trúfam. Začiatkom
roka sme sa sťahovali, z domu do bytu, takže ohľaduplnosť v tomto
smere je pre mňa novinkou, neviem, čo si môžem dovoliť.
Tak píšte varecháči, sú pokrmy, ktoré by ste v byte určite nevarili,
respektíve by ste za ne dali susedov vysťahovať? :)
↧